Údolím rieky Už až do Užanského priesmyku

Tohtoročný sviatok práce pripadol na pondelok čo znamenalo predĺžený víkend.  Rýchlo sme sa zhodli, že predĺžený víkend strávime na Ukrajine. Ešte rýchlo vymyslieť program a môžeme štartovať.  Booking ukazuje, že v Užhorode ubytovaný nebudeme, pretože nie je voľný žiaden hotel. Robím kompromis a rezervujem najbližší voľný hotel v meste Perečyn. Tým pádom je program jasný – preskúmať dolinu rieky Už.

Je piatok 28.4. a už okolo 8:40 z Maťom zdrháme  z práce. Vyrážame zo Zvolena smer Banská Bystrica po tretieho člena Paľa. Z Bystrice ideme ešte do Martina, kde ma jedna rodina z Ukrajiny poprosila, aby som im na Ukrajinu zaniesol poštu. Prebral som dva balíčky, dotankoval do plna, kúpil diaľničnú a už nám nič nebráni v ceste. Cesta ubieha celkom rýchlo. Prefrčíme popod Tatry, kde je ešte kopec snehu, a pomaly už aj schádzame za Košicami z diaľnice. Okrskami si ešte asi 90 minút razíme cestu a už sme v Ubľi na hranici. Sme šieste auto v poradí, ale ide to celkom rýchlo. Po cca polhodinke sme na Ukrajinskej strane. Aj tu to rýchlo ubieha až na jednu premotivovanú  členku ukrajinskej finančnej stráže, ktorej sa nepáči moje VIN číslo a tvrdí, že je prerazené. Našťastie bol v blízkosti nositeľ chromozómu XY a dal veci na pravú mieru. Tak jej starší kolega vysvetlil, že je všetko v poriadku a hovorí jej: „posmotri, tu originalita“. Tak sme sa po tejto malej nepríjemnosti ocitli na Ukrajine. Normálne by som autom na druhú stranu nešiel, ale viem že asi pred dvoma rokmi položili nový asfalt po celej ceste H13 z Čopu do Ľvova, tak som bol kľudný a o defekt ani nápravy som sa nebál. Do Perečynu na ubytovanie sme sa dostali okolo 18tej hodiny ukrajinského času. Ubytovali sme sa, zadelili boršč a šašlík, kúpili nejakú horilku a tým sa pre nás dnešný deň skončil.

Sobotu sme ráno vyštartovali smer Užhorod, konkrétne na rínok Krasnodonciv, kde sme rýchlo vybavili obligátne nákupy a doplnili zásoby lacných liekov v jednej z mnohých apatiek. Opúšťame Užhorod a smerujeme do dedinky Nevické, nad ktorou sa týči zrúcanina hradu. Hrad je voľne prístupný. Bol slnečný sobotný deň aj preto bolo na hrade množstvo turistov. Hrad je momentálne v rekonštrukcií a hlavná veža vyzerá byť už hotová. Sú odtiaľto krásne výhľady na okolitú krajinu a rieku.  Nastal čas a my musíme pokračovať ďalej. Pokračujeme smerom na Perečyn a odtiaľ chceme ísť ďalej smerom do Užanského národného parku. V Perečyne na križovatke nás zastavuje vojenská hliadka, ktorá nás legitimuje a pýta sa nás, kam ideme. Vymenoval som im naše ciele a upozornili nás, že turistické trasy v pohraničí sú kvôli vojne uzavreté. Takže Knyahynský meteorit a Stužický prales si z nášho itineráru škrtám. Chápem, že je vojna, ale prečo sú uzavreté turistické chodníky na druhej strane republiky, už moc nechápem. Tak isto som bol prekvapený, keď som bol pred troma týždňami v Odese, a tam bolo uzavreté námestie, schody a prístav.... Ale to je ich vec, mne ostáva len nechápať. Tak ďalej pokračujeme z Perečynu na Veľké Berezné. Keďže naše ciele boli zhaťené môžeme pokračovať rovno do Užockého priesmyku. Ešte mi Google mapy za dedinou Kostryna ukazujú, že sa blížime k bunkrom z prvej svetovej vojny, tzv. Arpádová línia, kde sa na chvíľu zastavíme. Parkujeme priame pri rieke a pod nohami si všímam medvedí cesnak. Odtiaľto ideme priamo do Užockého priesmyku. Prejdeme ešte pár dediniek a železničné viadukty nad hlavou nám dávajú vedieť, že už sme vo Volosianke. Chcel som sa tu zastaviť na obed v reštaurácií Lian, v ktorej som kedysi dávno jedol vynikajúce palacinky, ale bohužial bolo zatvorené. Prechádzame Užok, ale drevenú historickú cerkvu si nechávame na cestu nazad. Za dedinou začína cesta citeľne stúpať. Asi po 4 kilometroch serpentín sme v priesmyku. Hore bola hranica Zakarpatskej a Ľvovskej oblasti. My sme odparkovali na parkovisku pred hranicou, pretože sme nemali dôvod pokračovať ďalej. Priamo v priesmyku bol vojenský cintorín obetiam padlým na tomto mieste počas prvej svetovej vojny aj pomník obetiam padlým vo veľkej vlasteneckej vojne. Toto sa ešte fotiť dalo pod prísnym dohľadom príslušníkov ZSU, ktorý boli v priesmyku opevnený a kontrolovali každého, kto prechádzal hranicou oblastí. V tom prechádzala priesmykom električka, ktorú som sa snažil nenápadne odfotiť. Lenže si ma všimli a už začal cirkus. Nebudem to ďalej rozpisovať, len chcem poďakovať vývojárom v samsungu za možnosť vybrať fotku z koša... Cestou nazad sa ešte zastavíme v Užoku pri historickej drevenej cerkvi z roku 1745. Brána bola zamknutá, tak odfotíme len z poza plota a pokračujeme cestou nazad. Po celom dni nám vyhladlo, tak nás Google mapy navigujú do najbližšej reštaurácie, ktorá je vo Veľkom Bereznom. Posilnení odtiaľto odchádzame do Perečyna na naše ubytovanie. V supermarkete oproti kúpime ešte nejakú horilku a tým sa tento deň pre nás končí.

V nedeľu si prispíme. Plán ísť dnes do Lumšor rušíme a ideme radšej oproti do supermarketu doplniť zásobu horilky. Zároveň si ideme obzrieť Perečyn. Prejdeme sa po námestí, navštívime miestny rínok a ideme nazad na izbu. Poobede nám už začne byť dlho a rozhodneme sa ísť do Užhorodu vyskúšať miestne barberske služby, ktoré nakoniec využil len jeden z nás. Ešte sme stihli zájsť do Kaktusu na neskorý obed.  Z Užhorodu sme išli nazad do Perečynu, kde sme na námestí objavili príjemnú pizzériu a kde sme dnešní deň zakončili. 
Pondelok sa neponáhľame. Kľudne dospíme, naraňajkujeme sa, pobalíme sa a okolo 11tej opúšťame naše trojdňové útočisko. Z Perečyna ideme smer Malé Bereznné – Ubľa. V poslednom magazíne pred hranicou nakúpime ešte tekuté suveníry a minieme posledné hrivny. Na prekvapenie na hranici pred nami nik nie je, a tak je prechod cez hranice expresne rýchli. Colná a pasová kontrola bola hotová za 3 minúty a veľmi som bol prekvapený, že finančná kontrola bola viac menej formálna. V danej chvíli by som v kufri previezol aj tri mŕtvoly. V Ubli nás ešte stopla jedna pani z Ukrajiny, ktorá išla na Slovensko za prácou, tak sme ju odviezli do Michaloviec. 

Bol to taký celkom príjemný výlet. Veľa vecí nás prekvapilo, veľa vecí nás zarazilo ale určite nezanevreme a budeme sem cestovať aj nadalej.

Michal Majerčík (mim)